Fickov princíp v praxi: keď sa pri povrchu koncentrácia zníži, materiál sa ju snaží znova doplniť. Čím väčší rozdiel medzi vnútrom materiálu a vzduchom, tým väčší ťah.
Ak by pach sedel len na povrchu, stačilo by povrch mechanicky alebo chemicky vyčistiť. No pri reálnych interiérových prípadoch problém často siaha hlbšie. Omietka, drevo, škáry, textilné podklady a vrstvy podlahy fungujú ako zásobník. Keď sa po zásahu pri povrchu koncentrácia zníži, materiál začne vyrovnávať rozdiel. Klient to cíti ako „návrat“. Technik to číta ako dôkaz, že rezervoár ešte nebol vyčerpaný a že treba pracovať ďalej s cyklami, dostupnosťou zdroja alebo materiálovým rozhodnutím.
Po maľovaní, po silnom parfume, po dezinfekcii alebo po jednorazovej oxidácii môže byť vrchná vrstva priestoru zmenená natoľko, že subjektívne pôsobí lepšie. No ak je vnútorná koncentrácia v materiáli stále vysoká, systém si po čase „vezme späť“ svoju rovnováhu. To je dôvod, prečo sa pach vracia po nočnom zatvorení bytu, po zapnutí kúrenia alebo pri zvýšenej vlhkosti. Tieto situácie difúzny tok podporujú alebo zviditeľňujú.
Vetranie v RENOVO nie je len hygienický dodatok. Je to fyzikálny nástroj. Keď sa po aktivácii a ďalších krokoch zníži koncentrácia pri povrchu a vo vzduchu, vytvára sa gradient, ktorý podporuje ďalšie uvoľňovanie z materiálu. Ak tento moment spojíte s opakovaným cyklom, môžete rezervoár postupne vyprázdňovať. To je zásadne odlišné od pasívneho čakania, že si miestnosť „sadne“ sama. RENOVO preto berie vetranie ako súčasť technológie, nie len ako obyčajný koniec práce.
- Kúrenie: teplo zvyšuje mobilitu a tlak pár, preto sa rezervoár môže znovu otvoriť.
- Vlhkosť: niektoré materiály a organické vrstvy reagujú na vlhko tak, že pach zosilnie alebo sa správa „mäkšie“, ale intenzívnejšie.
- Uzatvorenie priestoru: bez výmeny vzduchu sa postupne hromadí to, čo materiál stále uvoľňuje.
- Poddimenzovaný prvý zásah: ak predchádzajúce kroky pracovali len s povrchom, difúzny tok po nich iba znovu odkryje zvyšok problému.
Keď sa pach vracia, neznamená to automaticky, že nič nefungovalo. Niekedy to znamená, že sa priestor konečne začal správať „pravdivo“ a ukazovať hĺbku problému. Dôležité je, či bol návrat očakávaný a či protokol počíta s ďalšími krokmi. RENOVO s tým počíta. Preto po aktivácii a source-removal vrstve neprichádza len oxidácia, ale aj práca s gradientom a následná exhaustácia.
Ak je materiál starý, dlhodobo nasiaknutý, podklad rozpadnutý alebo sú vrstvy tak kontaminované, že sa aj po opakovaných cykloch správa rezervoár príliš silno, je poctivé povedať, že ďalšia práca by mala klesajúcu návratnosť. Aj to je súčasť laboratórneho prístupu: vedieť rozlíšiť, kedy je difúzny zdroj ešte zvládnuteľný protokolom a kedy je už rozumnejšia výmena materiálu.